Budím sa na neskutočné teplo. Vyzliekam tepláky a hrubé termoponožky, no v tom si uvedomím, že v stane nie som sama a tak sa prikryjem spacákom, aby ma Jakub nevidel. Ešte aspoň na päť minút zavriem oči, (z ktorých sa stane hodina, veď naposledy sa zavreli nad ránom, keď sme prišli do stanu). Vtedy sa zobudím na to, ako Kubo už lezie cezo mňa von. Pozriem na hodinky, je 9:32 a ja som pochopila, že o pár hodín sa už ocitnem doma.
Strih.
Autom sme práve prešli cestnú tabuľu s názvom Trenčín, v aute hrá Pohoda playlist a ja užuž v mobile hľadám ulicu na zaparkovanie podľa rady. Absolútna radosť, keď na mňa vykukli ikonické festivalové vlajky. Ale dostať sa k nim bol hotový zázrak - na to, že sme boli dobreženie na okraji mesta, ľudská premávka bola možno aj hustejšia ako v centre, to už je čo. Murphyho zákony v praxi.
Aj keď ich počúvam asi od 16-tich, naživo som si s nimi potichu zaspievala až vo štvrtok = Billy Barman otvorili moju festivalovú tradíciu.Problémy môjho tretieho sveta nastali v momente, keď som otvorila brožúrku s programom. Rozpis kapiel a všetko, proste strachy roka, že zmeškám niečo super, veď to je nemorálne, toľko skvelých vecí za tri dni čistého času!
V sobotu som sa na svojich oblúbencov dostala do skoro prvej rady bez toho, aby sme stáli hodinu pred stageom a bez toho aby ste potom vyšli z toho crowdu bez otvorených zlomenín, vytknutých členkov a iných postihnutí. No pred Blossoms, sme na pochôdzkach do stanu .týždeň zastavili pri Pappylon - mladí prešovskí chlapci dávali beaty, pri ktorých sme zostali až do konca. Zistila som, že festivalové mesto nie je ospalé ani o pol štvrtej ráno, narozdiel odo mňa.
Veľa sme nefotili, skôr len skákali, tancovali, vyháňali mravce zo stanu, jedli, someliérovali, žmýkali sa či už od slnka alebo od dažďa a iné aktivity.
Ak už hovorím o tanci, tak pre mňa najlepším mometom bol jednoznačne Jimmy Pé. Tam sme sa chtiac-nechtiac zišli celá skupinka a mne bolo úplne ukradnuté či ma niekto vidí pritanci skákaní - aj keď sa väčšinou pred cudzími veľmi hanbím. Taktiež moment keď Everything Everything zahrali Kemosabe LP Lost on you alebo Heartbeat Verný Boh - zimomriavkové stavy, čo vám budem.
Jimmy nám vlastne zakončili posledný pohodový deň a musím priznať, že to bolo naozaj pohodové, aj keď som nestihla všetko čo som chcela, no hlavné body programu som si splnila na 120%.
Čiže, sečteno podtrženo: o rok znova, bezpodmienečne bezohľadunalineup, lebotostojízato! A k fotkám len toľko - niektoré boli fotené večer, takže šum milión a zatiaľ sa sem nedostali.
Baví ma obliekať sa (ifyouknowwhatImean),ale nebaví ma strúhať pózičky do objektívu, takto ďaleko asi nezájdem. No budúci rok chcem festivalové outfity posunúť na iný level, lebo keď som to videla naživo, skoro som odpadávala - blogovacie nebo dobreženie.
Inak už vás tu desiaty článok otravujem s tými žvástami, ani ste nevedeli podľa mňa! Menšia blogová výročnica, tak Alles Gute prajem blogu.
